Menu

 

Chtelnica
Chtelnica

Ostatné pamiatky

 

KAPLNKA SEDEMBOLESTNEJ P. MÁRIE

Nachádza sa na južnej strane cintorína pri ceste do Dolného Lopašova. Dal ju v roku 1737 postaviť pôvodne ako menšiu stavbu miestny obyvateľ Ján Trebinský. Bol čižmársky majster a cechmajster chtelnického cechu čižmárov. Stavbu realizoval za farára Jána Kolmóšiho, posviacku urobil ostrihomský vikár František Klobušický. Pôvodná baroková kaplnka trojuholníkového tvaru je vlastne terajšiapredsieň. Zakladateľ zanechal pre kaplnku peňažitú základinu 60 zlatých ako fond pôžičiek hlavne chudobných obyvateľov obce. Len roku 1761 dlhovali obyvatelia mestečka z fondu kaplnky 25 zlatých a 20 grajciarov, roku 1900 celkove 60 obyvateľov obce dlhovalo do uvedenej základiny. V súpise kanonickej vizitácie roku 1788 uvádzalo sa vnútorné zariadenie kaplnky takto: dve lampy, dva kalichy, tri strieborné srdcia, dve strieborné retiazky, obraz Sedembolestnej P. Márie. Na sviatok Sedembolestnej P. Márie pripadajúci na 15. Augusta s a pri kaplnke vykonávala tradičná púť s pobožnosťou zachovaná dodnes.

Terajšiu podobu dostala kaplnka prestavbou v druhej polovici 19. Storočia. Je to jednoloďová pozdĺžna stavba s polygonálnym presbytériom zaklenutým konchou, v lodi je priehľad do stropu. Múry zvonku sú členené rustikovanými lizénami, hore je strešná zvonica vstavaná do štílovej čelnej fasády. Vstup tvorí murovaná predsieň s epitafom zakladateľa na pravej strane. Vnútorné zariadenie kaplnky tvorí oltár s novším oltárnym obrazom a staršou drevenou sochou Sedembolestnou zakúpenej v Mníchove roku 1882 za 155 zlatých a 50 grajciarov, prevoz stál 11 zlatých. Po stenách lode sú umiestnené obrazy, kópia Raffaelove Sixtínskej Madonny, obraz Ukrižovania, lampy a niekoľko votívnych tabuliek od veriacich. Po opravách strechy s vežou v rokoch 1968 – 1984 dostala kaplnka i zvonku krajší vzhľad. Bolo načase, lebo zhnité drevené časti hrozili zrútením veže i strechy. Vnútro kaplnky je starostlivo udržiavané. Roku 1994 obnovili kaplnku zvonka. Žiaľ krádež ochudobnila interiér o niekoľko hodnotných sakrálnych predmetov.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

KAPLNKA SV. KRÍŽA

Stojí neďaleko cintorína. Je to otvorená neskorobaroková stavba zo začiatku 18. storočia.  Priečelie kaplnky je zhora zaklenuté českou plackou. Interiér tvorí vysoký jednoduchý drevený kríž s korpusom, pred ním kľakadlo. Kaplnka bola obnovená v rokoch 1756, 1804. V roku 1967 bola na kaplnke opravená strecha a vonkajšie múry dostali novú omietku.

Kaplnka Svätého kríža

KAPLNKA UKRIŽOVANIA

Umiestnená je v jednom z pavilónov kaštieľa. Pôvodne baroková kaplnka sa nezachovala v pôvodnom stave. Vnútorné zariadenie so vzácnym oltárom sa nezachovalo.

Kaplnka ukrižovania

KAPLNKA P. MÁRIE

Situovaná je na ľavej strane vedľa cesty do Dechtíc, jedná sa o menšiu stavby, ktorú postavili za účinkovania Františka Vittingera asi roku 1704. Kaplnku obnovili v rokoch 1756 a 1804. Objekt nevyniká ako štýlové umelecké dielo, pre obec je však historickou pamiatkou na vojnové časy( Rákociho povstanie). Pôvodné zariadenie kaplnky sa nezachovalo. Donedávna kaplnka stála zanedbaná, v roku 1981 bola kaplnka opravená a doplnená oltárom.

Kaplnka Panny Márie

LURDSKÁ JASKYŇA 

Bola postavená v roku 1993 – 1994 v polohe Čeklín nákladom Viliama Žatku.

Lurdská jaskyňa

SÚSOŠIE P. MÁRIE S DIEŤAŤOM – JEŽIŠKOM

Mariánsky stĺp z roku 1711 je ľudová práca. Súsošie P. Márie s dieťaťom pôvodne stálo na západnej strane námestia pri obecnej studni. Po roku 1970 ju premiestnili pred budovu fary a umiestnili pod vysokými lipami pri potoku. Barokové súsošie postavili na pamiatku zúriaceho moru, reštaurovali v rokoch 1849 a 1966. Súsošie je postavené na vysokom stĺpe ukončenom iónskou hlavicou, vpredu má na tabuľke slovenský text.

Súsošie Panny Márie s dieťaťom

SOCHA SV. FLORIÁNA

Socha sv. Floriána bola pôvodne umiestnená na severnej strane námestia oproti kalvárii pri kostole. Ohradená bola umeleckou barokovou železnou ohradou, ktorá sa nezachovala. Sochu premiestnili roku 1972 na dolnú stranu námestia oproti budove fary. Socha pochádza z roku 1756 je komponovaná v barokovom štýle, doplnky sú empírové, na podstavci sochy je vyrytý latinský text prosby Chtelničanov s chronogramom: ISTA IN VOTIS AQ IGNIVBS PRAFSFRVATOR QVORVM O FLORIANE DIVE QVI TIBI NON CESSANT PIE ELOGVI.AVE.

Socha Svätého Floriána

SOCHA SV. JÁNA NEPOMUCKÉHO I.

Socha sv. Jána Nepomuckého stojí v strede námestia pri potoku. Pred úpravou námestia až do roku 1960 stála pri dnes zaniknutom murovanom moste pri ceste na horný koniec obce. Baroková socha na podstavci z roku 1758, renovovaná bola v roku 1960.

Socha Svätého Jána Nepomuckého

SOCHA SV. JÁNA NEPOMUCKÉHO II.

Ďalšia prícestná socha sv. Jána Nepomuckého je umiestnená pri stoku nad dolným koncom v časti zvanej Panšula. Na hranatom podstavci je vyrytý rok 1660. Letopočet sa zdá buď chybný dodatočne vyrytý, alebo tam stála pôvodne iná socha. Úcta Jána Nepomuckého je až z prvej polovice 18. Storočia. V latinskom nápise na podstavci chronogram obsahuje letopočet 1760.

Socha Svätého Jána Nepomuckého

SOCHA SV. URBANA

Prícestná socha sv.Urbana , patróna vinohradníkov, znázorňuje svätca biskupa s postavou dieťaťa pri nohách. Stojí na kamennom podstavci oproti vinohradom pri ceste v smere z Dechtíc do Chtelnice v časti chotára Osminy. V minulosti sem prichádzali prosebné cirkevné procesie. Na podstavci sochy z roku 1781 je slabo čitateľný latinský text s chronogramom:

SANCTE/VRBANE/VOTE/PIARESPICE/EXAVDI/DEPRECANTES/INCOLAS/TRISTES/ CONCOLARE/CLIENTES, letopočet 17. – 18. Stáročné lipy pri soche roku 1985 vyrúbali, sochu renovovali, žiaľ i premaľovali a zasadili do novej ohrady.

Socha Svätého Urbana

SOCHA NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE

Trojičné kamenné súsošie z roku 1800 postavili nad cintorínom vedľa cesty do Dolného Lopašova. Roku 1913 dala súsošie obnoviť rodina Hamrlová. Na klasicistickom stĺpe s košovou hlavicou a festónom s puttim stojí Trojičné súsošie.Na podstavci je slovenský text darcov. Súsošie obnovili roku 1985 a postavili i novú kovovú ohradu.

Socha Najsvätejšej Trojice

KRÍŽE

Klasicistické kamenné kríže stoja v chotári obce. Prvý z roku 1775 nad majerom pri ceste do Dechtíc s latinským textom, druhý z roku 1778 na dolnom konci pri ceste do Nižnej. Gergelov kríž nazvaný podľa fundátora, stojí v chotárnej časti. Pri kríži vedľa lesnej cesty na Dobrú Vodu. Tu zastavovali tradičné pešie púte do Šaštína. Kríž z roku 1810 má na podstavci vyrytý nápis: Na česť Boha učinit dal Gergela Ján a jeho žena Marína. Donedávna zďaleka viditeľné miesto je dnes obklopené hustým porastom borovíc, zostala vedľa len lipa. Kríž obnovili roku 1988, dostal nový podstavec a ohradu s reťazou.

Kríž pri ceste do DechtícKríž pri ceste do Nižnej

POMNÍK PADLÝCH V PRVEJ SVETOVEJ VOJNE

V malom parku na námestí zásluhou Národného slovenského spolku postavili roku 1931 pomník padlým v prvej svetovej vojne. Masívny kamenný podstavec drží súsošie matky s dieťaťom opretej o strom života, dolu je dvojramenný kríž. Na podstavci sú kamenné tabule s menami padlých vojakov obce za vojny a prevratu roku 1918. Neskôr pribudla tabuľa padlých v druhej svetovej vojne a pamätná tabuľa sovietskej armáde, ktorú roku 1987 dali dolu. V prvej svetovej vojne padlo 36 vojakov, za prevratu 11 a v druhej svetovej vojne 8 občanov. Priečelie pomníka má nápis: Pútniku zvestuj národu slovenskému, že my tuto mŕtvi ležíme za národ a vlasť svoju.

Pamätník padlých v Prvej svetovej vojne

PAMÄTNÍK PADLÝCH ROKU 1945

V chotári pod Oborou neďaleko údolia s kaplnkou sv. Rócha roku 1969 odhalili kamenný pomník na pamiatku 3 partizánov J. Kalného, J. Kerna, J. Staráčika, ktorých 5. apríla postrieľala nemecká vojenská jednotka posledný deň pred vstupom Červenej armády do obce. Prv tu bol symbolický hrob, obete sú pochované na miestnom cintoríne.

Pamätník padlých v roku 1945

PAMÄTNÍK OSLOBODENIA OBCE

Dňa 8. mája 1985 odhalili na námestí pamätník oslobodenia obce v roku 1945. Kamenný podstavec drží trojhranný kamenný pilón s reliéfom holubice na vrchole. Dolu po stranách sú nápisy na pamiatku SNP a oslobodenia obce Červenou armádou.

Pamätník oslobodenia obce

PAMÄTNÁ TABUĽA FRANTIŠKA VLADIMÍRA ŠIMONČIČA

Na pamiatku národovca, bojovníka proti sociálnemu i národnému útlaku za monarchie odhalili na dome bývalej Novej ulici roku 1925 pamätnú tabuľu. Tu prežil značnú časť života. Tabuľa odhalená slávnosťou má nápis: Pamiatka národného hrdinu Vladimíra Šimončiča, ktorý pre národ žil, za rýdze slovenské zmýšľanie život obetoval. Po zbúraní domu je tabuľa uložená v Západoslovenskom múzeu v Trnave.

 

PAMÄTNÁ TABUĽA SPRÁVCOV RÍMSKOKATOLÍCKEJ FARNOSTI

Dňa 29. júna 1996 s príležitosti spomienky 195. výročia posviacky farského kostola Najsv. Trojice bola odhalená pamätná tabuľa správcov farnosti od roku 1332 do roku 1996 pred kostolom.

Pamätná tabuľa pri kostole

BUDOVA RÍMSKOKATOLÍCKEJ FARY

Chtelnická fara v rámci nitrianskeho arcidekanátu v ostrihomskej kapitule je písomne doložená roku 1332 a 1397. Pred koncom 18. storočia sa pôvodná farská budova nachádzala v Novej ulici, ( ulica F. V. Šimončiča) v Dubekovom, neskoršie Weberovom dome, ktorý zanikol po roku 1970. Ešte staršia budova fary stála pravdepodobne z hornej strany kostola sv. Jána Krstiteľa na návrší. Spomína sa v roku 1423, keď Stibor I. zo Stiboríc a Beckova daroval fare mlyn postavený na potoku pod kostolom. Terajšia budova fary pochádza z konca 18. storočia. V kanonickej vizitácii z roku 1788 sa píše, že fara je pokrytá šindľom a škridlicou. Patrila k nej záhradka ohradená múrom a plotom, a stodola so sýpkou vzdialené na štyristo krokov smerom na sever. V rozsiahlych objektoch fary býval farár, kaplán a služobníctvo. Budovy fary patrili pod patronát zemepána. Ich príjmy bývali rôzne, napr. farár Ján Loviškovic zanechal testamentom dedičstvo 20 tisíc florénov. Na začiatku 19. storočia skoro súčasne so stavbou kostola prestavali aj budovu fary do dnešnej podoby. Empírovo – klasicistická budova má tvar dvojpodlažného dvojtraktového blokového objektu s vyvýšeným prízemím. Čelná fasáda je päťosová s klasicistickou úpravou okien. Hodnotu má rozsiahla knižnica s archívom, založená a budovaná postupne snáď od 17. storočia. Historik Pavol Jedlička na konci 19. Storočia uviedol 1200 zväzkov starých kníh v knižnici, ktorú usporiadal Juraj Obermayer. Je známe, že v minulosti miestni farári ovládali tri až štyri jazyky, preto knižnica obsahuje diela latinské, nemecké, slovenské i maďarské. Okrem náboženskej tlače sú tu tiež diela z prírodných vied, matematiky, fyziky, lekárstva, bernolákovské, štúrovské diela, časopisy, noviny. Najstaršou tlačou bola kniha zo začiatku 16. storočia od Gašpara Békesiho. Chodby fary zdobili obrazy z 19. storočia, medzi nimi olejomaľby Noela. Archív fary obsahuje listiny a listy k histórii fary aj obce, účtovné knihy, vizitácie, listiny spolkov a iný cenný materiál k histórii obce.

Fara

OBJEKT BÝVALÉHO OBECNÉHO DOMU

Na ľavej strane od dolného kostola, popri ceste vedúcej na horný koniec obce stál až do začiatku sedemdesiatych rokov priestranný areál obecného domu. Po roky bol sídlom obecnej samosprávy. Predstavoval uzavretý celok tvaru štvorca. Prízemné budovy mali v strede nádvorie a studňu. Predná časť objektu smerom k námestiu bola prevýšená. V budove zasadal richtár s úradom mestečka, notár i slúžny. V rokoch 1826 – 1834 v budove umiestnili prvú župnú nemocnicu Nitrianskej župy. Tradícia od stáročí nazývala objekty obecným i mestským domom, stoličným i župným domom so špitálom. Pre nemocnicu neskôr postavili budovu v strede námestia. V druhej polovici 19. storočia v časti objektu umiestnili ľudovú školu. Od roku 1933 do roku 1945 tu pôsobila meštianska škola. Od roku 1946 po výstavbe novej budovy MNV, v starom opustenom chátrajúcom objekte sa vystriedali pošta, Osvetová beseda so sálou a materská škola. Do budovy sa vchádzalo z námestia hlavnou bránou. V rokoch 1969 – 1972 staré pamätné budovy zbúrali, na ich mieste postavili novú modernú budovu obchodného strediska. Staré miesto pripomína len pamätná lipa zasadená roku 1918 pri vzniku ČSR, pôvodne stojaca na nádvorí obecného domu.

Ná

POĽOVNÍCKY ZÁMOČEK

V rekreačnej oblasti pri Vítoku stojí lovecký dom, ktorý dali postaviť Pálfiovci v 1. Polovici 19. Storočia v slohu nemeckých poľovníckych domov s dvojitou strechou. Spomína sa v roku 1818, v roku 1837 sa spomína ako poľovnícky kaštieľ.

 

CINTORÍNY

Podľa kánonickej vizitácie z roku 1788 sú v obci doložené tri cintoríny. Najstarší cintorín stál na návrší okolo kostola sv. Jána Krstiteľa. Na cintoríne sa prestalo pochovávať v prvej polovici 18. storočia. Najstaršia písomná správa o cintoríne je z roku 1489 v súvislosti s posviackou nového oltára v kostole. Mimo cintorína pod kostolom zriadili kryptu na pochovávanie duchovenstva i miestnej šľachty.

Terajší cintorín zriadili v prvej polovici 18. storočia. Presný rok založenia nepoznáme. Kaplnka tu však stála od roku 1737. Kanonická vizitácia roku 1755 zaznamenala, že sa tu už pochovávalo. Okrem kaplnky je v areáli cintorína veľký kamenný kríž z 18. Storočia. Na cintoríne sa zachovalo niekoľko typov náhrobných pomníkov a krížov z kameňa a železa. Náhrobky z druhej polovice 18. Storočia sú prevažne dielom chýrnych dobrovodských kamenárskych majstrov. Zachovalo sa ich už len niekoľko. Nápisy obsahujú údaje aj o cechových majstroch. Je to napr. náhrobok súkenníckeho majstra FrantIška Kubána z roku 1789. Leopolda Turnera z roku 1781, Judity Vernerovej z roku 1796 a neznámeho čižmára z roku 1790. Prevláda na nich slovenský text. Pri kaplnke a pod ňou sú hroby úradníkov panstva i šľachty z 18. storočia. Roku 1965 postavili na cintoríne dom smútku. V roku 1987 – 1988 bola plocha cintorína rozšírená, vybudovala sa nová ohrada a previedla sa celková úprava cintorína.

Posledný, dnes už zaniknutý, je židovský cintorín v časti Na pažiti. Cintorín založili pravdepodobne v polovici 18. storočia. V tomto období žilo v Chtelnici 100 až 150 židov. Mali vlastnú školu a modlitebňu. Cintorín sa prestal užívať pred rokom 1940. Časom chátral, náhrobky s nemeckými a hebrejskými textami sa postupne strácali. Už roku 1958 žiadala obec jeho zrušenie, povolenie prišlo roku 1965 a roku 1975 cintorín zrušili.

 

J. Polakovič: Chtelnica 790, Obecný úrad Chtelnica, Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV Bratislava, 1998, str.186 – 199, ISBN: 80-967962-5-9

Vývoz odpadu

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2
1
3
1
4
1
5
1
6
1
7
1
8
1
9
1
10
2
11
1
12
1
13
1
14
2
15
1
16
1
17
2
18
1
19
1
20
1
21
1
22
1
23
1
24
1
25
1
26
1
27
1
28
1
29
1
30
1
31
1