Menu

 

Chtelnica
Chtelnica

Škola v obci

Vidiecke školy v období feudalizmu nedosahovali u nás takú vysokú úroveň, zemepáni nemali veľkí záujem na vzdelávaní detí svojich poddaných. Tie mali pokračovať v práci po svojich rodičoch, robotovať na panskom. Žiaci, aj to výlučne iba chlapci, sa naučili v škole základy čítania, písania, počítania a spev cirkevných piesní. Patrónom či vlastníkom školy býval zemepán, fakticky ju spravoval miestny farár. Chtelnica ako zemepanské mestečko, ktoré malo výsady zo začiatku 15. storočia, aj v školskej sfére mala niečo lepšie postavenie ako poddanské dediny .

Možno predpokladať, že v mestečku jestvovala škola už v polovici 15. storočia, hoci najstaršia doteraz známa správa o nej je až z roku 1596 v súvislosti so správou o školskom mlyne, ktorú napísal miestny učiteľ Ján Dechtick (snáď Dechtický). Školou nielenže oslobodili od poplatkov zemepánovi, ale dokonca mala zabezpečené príjmy zo školského mlyna, ktorého nájomca bol povinný odvádzať pre školu aj učiteľa dávnejšie zavedené naturálne alebo peňažné poplatky. Od začiatku 17. storočia sú správy o existencii školy bohatšie, obsahujú ich už urbariálne  súpisy, kanonické vizitácie i mestské knihy mestečka. Urbár z roku 1614 nariaďoval priamo pre potreby školy robotu 6 poddanských želiarských rodín a tí pracovali aj pre učiteľa čiže rektora školy. Učiteľ vykonával v mestečku i ďalšie funkcie, bol notárom organistom, dirigentom kostolnej hudby i spevokolu, čo sa označovalo ako ludi rector, i ďalšie drobné funkcie. Zo zápisov do mestských kníh vyplýva, že samotní učitelia neraz vlastnili polia, pozemky, domy alebo iné majetky a s nimi obchodovali. Napríklad v roku 1645 učiteľ Juraj Stolár, 1698 Paulus Paulovic, 1727 Ján Urbánek, r. 1735 Ján Baláži, roku 1760 Jakub Fros a iní, viacerí pochádzali zo susednej Moravy. Zlomkovité správy nehovoria o mieste, kde stála budova školy i byt učiteľa, možno predpokladať, že to bolo v blízkosti kostola i fary na hornom konci mestečka. V Chtelnici účinkovali prevažne kvalifikovaní učitelia nielen pre prácu v škole, ale aj pre organizovanie hudby, speváckeho zboru v kostole, ako organisti. Príklad učiteľa, organistu Jozefa Langa roku 1731 umožňuje vytvoriť si obraz o hmotnom zabezpečení učiteľov. Ročne dostával 30 meríc pšenice, 3 merice váre, jednu vykŕmenú ošípanú ako nájom zo školského mlyna, okrem toho 100 kg mäsa, 50 funtov soli, deviatu časť úrody úvrate pri starej tehelni. V polovici 18. storočia zaslúžili  sa o vysokú úroveň miestnej školy i kostolného spevu s hudbou učitelia, organisti Jakub Fros a Václav Erban. Vtedy mala Chtelnica vyše dvetisíc obyvateľova pomerne vysoký počet žiakov vo dvoch  triedach. Kanonická vizitácia roku 1788 uvádza ako pomocného učiteľa , inštruktora Jozefa Vibirala. Školská budova bola v tom čase asi vplyvom prírodných pohrôm v zlom stave, sa v roku 1789 zrútila. Zásluhou Tomáša Chovančeka ju za rok postavili. Erben vynikal ako organista, hudobník a dirigent chrámovej hudby, ktorá mala sláčikové, dychové i bicie nástroje a 8 hudobníkov. Erbanov ročný príjem z hospodárskych náležitostí dosiahol vyše 130 zlatých, ďalšie príjmy mal z iných funkcií v mestečku. V prvej polovici 19. storočia pôsobili v mestečku ďalší veľmi dobrí učitelia aj organisti, najmä z Moravy, Ján Havránek, Anton Náhlik a Anton Baňoch. , ktorý sa asi najviac zaslúžil o vysokú úroveň chrámovej hudby, speváckeho zboru so sólistami , ktorí mali dobré meno na širokom okolí. Najviac sa zapísali do národnej histórie účinkovaním pri slávnostiach spojených s odovzdávaním pomníka slovenskému básnikovi Jánovi Holému na Dobrej Vode 11.mája 1854 za účasti Ľudovíta Štúra i ďalších národovcov. Slovenské noviny písali pochvalne o účinkovaní chtelnickej hudby i speváckeho zboru so sólistami. Školu v Chtelnici spravoval miestny farár ako inšpektor dobrovodského odvodu, pomáhal mu miestny orgán školská stolica. Takmer do konca 19. storočia sa v škole vyučovalo len po slovensky. O rozvoj národného ducha v škole sa zaslúžil najmä národovec Juraj Obermayer, ktorý tu pôsobil v rokoch 1852-1880, dlhšie inšpektor i predseda školskej stolice. Pomáhal i hmotne podľa svojich možností, chudobným žiakom kupoval šlabikáre, školské pomôcky , učebnice, obuv, šatstvo a iné. Budova školy nevyhovovala priestorovým vybavením, zato však ju vždy pomerne dostačujúco vybavovali školskými pomôckami.

Prvá správa o umiestnení školy je z roku 1868, škola bola v dome č. 301, v miestach terajšej budovy MNV a služieb. Pozostávala z dvoch tried pre  štyri ročníky a bytu učiteľa. V roku 1896 ju presťahovali do objektu starého obecného domu, kde zostala do roku 1930. Vo dvoch miestnostiach, triedach sa tiesnilo asi 200 žiakov, na dnešné pomery nezvyklý počet. Zhruba päťdesiat rokov, druhú polovicu 19. storočia bol učiteľom školy miestny rodák Ignác Španík, veľmi dobrý hudobník i organista, roku 1896 mal pomocného učiteľa Alexandra Bachratého. Uzákonenie maďarčiny ako jediného úradného jazyka v krajine znamenalo koncom 19. storočia zavedenie maďarčiny aj do škôl povinne, slovenský jazyk mali dve hodiny  týždenne. Povinná školská dochádzka sa nedodržiavala dôsledne, mnohí žiaci chodili do školy len v zime, v lete pásli dobytok, či pomáhali pri poľných prácach. Škola nelákala ani priestorovo, učebné pomôcky chýbali. Za prvej svetovej vojny pôsobil tu učiteľ Ján Matulík, ktorého pri prepadnutí obce 11. novembra  1918 zastrelila v byte vojenská jednotka maďarskej gardy. Vznikom samostatnej ČSR roku 1918 zmenili sa aj pomery v školstve. V Chtelnici na jednej strane k lepšiemu zavedením materinského jazyka vo vyučovaní, rozšírená povinná školská dochádzka na druhej strane sa pomery zhoršili. Pribúdalo školopovinných detí a tým pribúdali starosti obecnej správy i školskej komisie, v neposlednom rade samotných učiteľov. V školskom roku 1919/1920 vyučovali v troch triedach 280 žiakov iba dvaja učitelia., Emil Rehák, správca, učiteľ Kornád Herman. V dvadsiatich rokoch 20. storočia v oblasti školstva riešila obecná samospráva dve najdôležitejšie úlohy, nedostatok vyučovacích priestorov, čiže výstavbu novej budovy školy a premenu cirkevnej školy na obecnú alebo štátnu. Posledný problém sa podarilo vyriešiť už v roku 1925 zriadením štátnej obecnej štvortriednej školy, ktorú riadila školská rada z 10 členov.

Ešte ťažšie sa riešila otázka vybudovania novej budovy školy. V školskom roku 1928/29 vymenovali za správcu školy mladého Jaroslava Vlčka, ktorý úspešne dovŕšil dlhoročné úsilie na tejto úlohe. Po schválení projektov i získaní potrebných financií postavili prevažne miestni robotníci za jediný rok novú budovu školy, ktorú slávnostne otvorili 28. októbra roku 1930. Vtedy patrila medzi najmodernejšie školy na Slovensku: dvojpodlažná 6+1 triedna škola mala kabinet aj byt pre správcu. Pre ďalšie vzdelávanie mládeže po ukončení školskej dochádzky otvorili roku 1930 v obci Ľudovú hospodársku školu, ktorá pretrvala druhú svetovú vojnu.

Čoskoro sa však ukázalo, že ani nová budova školy nebude stačiť zvyšujúcemu sa počtu žiakov, v školskom roku 1931/32 sedem tried navštevovalo spolu 410 žiakov. Nemenej dôležitou otázkou sa stávalo zvyšovanie vzdelávania. Základná škola nemohla plniť nároky spoločnosti, vyššie vzdelanie poskytovala meštiacka škola pre vzdelávanie na remeselnícke povolania, resp. gymnázium pre nadané deti na ďalšie štúdium. Chtelnickí rodičia posielali svoje deti do meštianskej školy vo Vrbovom, kam dochádzali na bicykli alebo bývali súkromne, na gymnázium podobne dochádzali do Trnavy. Preto nielen mnohí rodičia, ale aj samotná obecná správa začali už od roku 1930 uvažovať o možnosti utvorenia meštianskej školy v obci, na ktorú chýbali predovšetkým vhodné priestory. Po dôkladnom uvažovaní na zasadnutí obecného zastupiteľstva v apríli 1931 schválili jeho členovia uznesenie požiadať vyššie orgány o zriadení meštianskej školy v Chtelnici. Medzi dôvodmi uvádzali, že ľudovú školu navštevuje 410 žiakov, tento počet by mohol narásť, lebo aj obec rastie, má už 2200 obyvateľov. Meštiansku školu by mohli navštevovať okrem 95 miestnych uchádzačov aj žiaci z okolitých dedín, takže by škola mohla mať asi 220 žiakov. Trvalo ešte dva roky kým sa vyplnili nádeje občanov: Nariadením školského inšpektorátu v Hlohovci na základe výnosu ministerstva školstva začala od 1. 9.1933 svoju činnosť Štátna meštianska škola v Chtelnici spočiatku len ako expozitúra, čiže pobočka meštianskej školy vo Vrbovom. Tento významný krok znamenal vyššiu kvalitu ako predtým uvažované otvorenie 8. ročníka ľudovej školy pre vyššiu formu  vyučovania i kvalitnejších učiteľov.

V prvom školskom roku mala tunajšia meštianka iba dve triedy, ročníky umiestnené v priestoroch budov starého obecného domu.  V prvom ročníku 45 žiakov učila triedna učiteľka Eliška Mlčochová, v druhom triedny učiteľ Dominik Štubňa, zároveň zástupca riaditeľa vyučoval 60 žiakov. Obec z vlastných prostriedkov nedokázala  vydržiavať novú školu, preto urobila dobrovoľnú zbierku medzi občanmi, ktorá dosiahla 11 550.- Kčs. V školskom roku 1934/35 otvorili aj 3. ročník meštianky, čo prinieslo ďalšie ťažkosti predovšetkým v priestorovom vybavení. Rodičia žiakov dochádzajúcich do školy z okolitých dedín museli prispievať na úhradu nákladov spojených s vyučovaním ročne 200 až 300 Kčs.

V školskom roku 1937/38 schválilo obecné zastupiteľstvo osamostatnenie meštianskej školy od vrbovskej, obec sa zaviazala hradiť hmotné i finančné náklady na riadny chod školy významnej pre široké okolie. Jednotlivé ročníky sa postupne rozširovali o paralelné triedy, čím sa ešte viac zhoršovali priestorové možnosti. Za prvého riaditeľa meštianskej  školy menovala školská vrchnosť Dominika Štubňu, publicistu a spisovateľa, ktorý písal poviedky a básne predovšetkým pre deti pod pseudonymom Zámostský. Obecná správa zaoberala sa možnosťou výstavby novej budovy meštianskej školy už od roku 1935, pre ktorú hľadala vhodný pozemok. Dočasne sa uvažovalo umiestniť na prvom poschodí budovy ľudovej školy, čo sa neuskutočnilo. Očakávalo sa tiež vydanie nového zákona o postavení meštianskych škôl. V porovnaní finančných nákladov na udržovanie oboch škôl lepšie stála ľudová škola s prihliadnutím na novú väčšiu budovu. Novozvolená školská stolica roku 1937 sa skladala po dvoch zástupcov agrárnej, soc. demokratickej a komunistickej i ľudovej strany, po jednom nár. socialisti. V školskom roku 1937/38 mala meštianka tri ročníky s dvoma paralelnými triedami a 211 žiakov. Prihlásení do školy mali povinnú školskú dochádzku, na druhej strane bola to výberová škola, čiže neprístupná všetkým deťom. Na základe výnosu ministerstva školstva zriadil školský inšpektorát v Hlohovci od 1. januára 1938 v Chtelnici újazdnú čiže obvodnú meštiansku školu, ktorej obvod tvorili okrem Chtelnice Dolný Lopašov, Nižná a Dechtice. Volená újazdná školská rada sa skladala z 9 členov, z ktorých traja pochádzali z Chtelnice. V rokoch krízy  hospodárstve krajiny organizovala školská správa na meštianke pre deti stravovaciu akciu, v rámci ktorej chudobní žiaci  dostávali prinajmenej polievku. Výstavbou novej školskej budovy zaoberalo sa obecné zastupiteľstvo znova 27. marca 1938. Navrhovalo sa zbúranie objektov starého obecného domu, na tomto mieste postaviť budovu školy i nového obecného domu. Ani tieto plány sa nerealizovali v podmienkach zostrenej politickej situácie i pre vypuknutie druhej svetovej vojny. Až do polovice roku 1945 tiesnila sa meštianska škola v nevyhovujúcich priestoroch starého obecného domu, v tmavých a vlhkých miestnostiach. Počet žiakov sa stále zvyšoval, dochádzali sem deti z okolitých dedín, okrem vyššie uvedených aj z Dobrej Vody, Naháča, Kátloviec, Lančára, Kočína, buď na bicykli alebo pešo.

Po utvorení slovenského štátu nastalo nebezpečenstvo zrušenia meštianky v Chtelnici v rámci tzv. úsporných opatrení, ako neúnosnú chceli ju nahradiť 8-triednou ľudovou školou ako na dedinách. Proti tomuto postavila sa prakticky celá obec aj obecná správa, ktorá poslala 19. júna 1939 písomnú žiadosť na ministerstvo školstva na ponechanie meštianky v Chtelnici. V žiadosti uviedla obec presvedčivé argumenty o tom, ako sa všemocnými prostriedkami vždy usilovala zabezpečiť riadnu prevádzku školy či v rokoch expozitúry alebo obvodnej školy. Obec poskytla pre školu priestory na starom obecnom dome, adaptovala ich za 45 tisíc korún , obstarala vnútorné zariadenie, zabezpečovala potrebné opravy. Obec dosiahla 2377 obyvateľov s prevahou robotníkova remeselníkov, deti poväčšine si vyberú rovnaké zamestnanie, k čomu sa vyžaduje primerané vzdelanie. Obec je zároveň významným strediskom pre široké okolie. Ľudová  škola má len šesť tried, musí sa rozšíriť na osem tried, čím by sa zvýšil počet učiteľov a žiadne úspory by sa nedosiahli. Nakoniec obecná správa žiadala ponechanie meštianky s tým, že sa bude starať o jej udržiavanie finančne i materiálne. Meštianku sa podarilo v obci udržať, ba sa uvažovalo znovu o jej rozšírení i výstavbe novej budovy. Roku 1942 riaditeľ školy Ervín Halaj žiadal od obecnej správy vyčlenenie obecného pozemku na výstavbu školy, pretože ministerstvo  školstva rozhodlo venovať finančné prostriedky z mimoriadneho fondu na výstavbu školy. Vojnové pomery zabránili uskutočniť tento zámer.

Ľudová škola sa tiež rozširovala, v máji roku 1940  otvorili dve pobočné triedy 4. a 5. ročníka, pretože počet žiakov dosiahol 69 a 71, čím vysoko prekročil povolenú hranicu, ako hlásil správca školy Karol Mráz. Hodne rozruchu spôsobilo tiež vládne uznesenie o premene školy z obecnej na rím. katolícku  cirkevnú podľa vyznania obyvateľov obce. Zaujímavé, že väčšina rodičov sa postavila za ponechanie obecnej školy, čo sa prejavilo pri zápise detí do školy v júni roku 1940 . z celkového počtu 281 zapísali len 17 žiakov do cirkevnej školy. Napriek tomu rozhodnutím vlády z novembra 1940 o zriadení cirkevných škôl, aj v Chtelnici od 1. septembra 1941 premenovali školu na rím. – kat. ľudovú školu. Zápisné do školy sa vyberalo po dve koruny, niektoré chudobné rodiny museli byť oslobodené.

Meštianska škola podľa zákona zostala štátnou, rozšírila sa o 4. ročník čiže kurz. Naďalej pôsobila v obci ľudová hospodárska škola. Obecná správa sa usilovala riešiť nedobrú bytovú situáciu učiteľov keď roku 1941 plánovala pri novej škole súčasne výstavbu 12 naturálnych bytov, pravda to sa tiež neuskutočnilo. Napriek všetkým ťažkostiam i v podmienkach vojny obidve školy, ich učitelia usilovali sa dobre vychovávať deti, poriadali pre ne a s nimi detské divadelné hry, bábkové predstavenia, spevácke i recitačné vystúpenia pri všetkých oslavách na verejnosti. Na ľudovej škole jestvovala napríklad učiteľská knižnica s 562 zväzkami kníh a žiacka knižnica s 610 knihami na požičiavanie. Najťažšie obdobie vyučovania na škole nastalo na konci šk. roku 1943/44 a v šk. roku 1944/45 mal veľmi krátke trvanie. Na jeseň sa vyučovalo len do polovice novembra, znova sa začalo vyučovať až v polovici mája 1945 v oslobodenej vlasti. V čase bojov po vypuknutí SNP umiestnili v Chtelnici nemeckú vojenskú jednotku, úrady nariadili povinnú  prácu obyvateľov na opevňovacích objektoch, na zákopoch pracovali aj učitelia. V novembri nemecké vedenie obsadilo obe budovy škôl, v ktorých ubytovali vojakov i robotníkov pracujúcich na zákopoch. Tým sa školské vyučovanie  skončilo aj napriek protestom obecnej správy. Nútené školské prázdniny trvali skoro pol roka, ale deti z nich veľa radosti nemali.

Po roku 1945 začalo sa vyučovanie v meštianskej škole v nových priestoroch, v budove kaštieľa, ktorá prešla do národnej správy. Tu pôsobila škola samostatne až do jej zrušenia roku 1953, prechodom na osemročnú strednú školu. Dotiaľ samostatná národná škola, ročníky 1.-5. zostala v budove bývalej ľudovej školy. Ani v nových pomeroch však nemala meštianska škola najvýhodnejšie priestorové podmienky. V prvých rokoch po oslobodení ju navštevovali stále žiaci z okolitých asi 10 dedín, až do utvorenia školy podobného typu v Dechticiach. Pretrvával nedostatok vyučovacích priestorov, chýbali byty pre učiteľov, vyučovali aj nekvalifikovaní učitelia.  V rokoch 1953-1960 pôsobila jednotná Osemročná stredná škola, ktorá aj po odchode žiakov z okruhu Dechtíc mala vysoký počet žiakov. Ten sa zvýšil od roku 1961 prechodom na povinnú deväťročnú základnú školskú dochádzku. Škola mala 630-650 žiakov, 21 tried a 27 učiteľov. V nevyhovujúcich priestoroch na starom obecnom dome pôsobila  i materská škola. Konečné riešenie školského problému v obci začalo výstavbou novej budovy školy v roku 1967. Do roku 1972 postavili objekty 18-triednej školy vo dvoch pavilónoch s bytmi pre učiteľov i ďalším vybavením s telocvičňou. Po presťahovaní celej školy pod jednu strechu roku 1972 dostala i materská škola v adaptovaných priestoroch budovy bývalej národnej školy vhodné miesto pre pôsobenie. Aj po roku 1945 dosiahla škola pekné výsledky či už z radov učiteľov V. Klocháň v hudbe pri vedení miestnej dychovky, G. Pockody, J. Oravský, akad. maliar, i ďalší. Vynikli žiaci vo výtvarnom krúžku i v recitácii aj v rámci kraja. Od roku 1980 prechádza sa na osemročnú základnú školu. Po roku 1990 klesol počet žiakov školy, ktorý súvisel s poklesom populácie v obci. Roku 1994 navštevovalo školu len 484 žiakov.

 

J. Polakovič: Chtelnica 790, Obecný úrad Chtelnica, Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV Bratislava, 1998, str. 133 – 139, ISBN: 80-967962-5-9

 

Vývoz odpadu

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2
1
3
1
4
1
5
1
6
1
7
1
8
1
9
1
10
1
11
1
12
1
13
1
14
1
15
1
16
1
17
2
18
1
19
1
20
1
21
2
22
1
23
1
24
2
25
1
26
1
27
1
28
1
29
1
30
1
31
1