Popri zemepánovom kaštieli postavili si v obci svoje sídla tiež príslušníci nižšej šľachty, zemania. Zemianske kúrie už v 16. storočí vlastnili rody Horváth, Skerlec, Klementovič, neskôr Radváni, Fabiankovič, Rožic, Jedlička a ďalší.

Opevnené zemianske sídla v obci sa nezachovali v pôvodnom stave, noví majitelia ich buď prestavali alebo úplne zrúcali. V súpise pamiatok je uvedená len jedna kúria na námestí (č.d. 494). Je to baroková dvojpodlažná budova v radovom uličnom zastavení v čele s klasicistickou fasádou. Pôvodne tvorila dvojkrídlový objekt s rozsiahlym nádvorím i priľahlými budovami, ktoré časom zrúcali. Kúriu stavali v štýle meštianskych domov 18. storočia s hlavným vchodom v strede. Vonkajšie členenie budovy tvorí šesťosová fasáda rozdelená združenými pilastrami. Kamenný portál so segmentovou výzdobou nesie datovanie rok 1777. Objekt patril vyššiemu panskému úradníkovi, v posledných rokoch sa v ňom vystriedalo niekoľko zariadení, pošta, knižnica, predajňa zeleniny, textilu, sklady, drevovýroba.

Miestna časť, nazývaná Kúria, po ľavej strane cesty do Dolného Lopašova, tvorila tiež zemianske sídla, o čom svedčí rozsiahlosť objektov. Tie pôvodné sa však nezachovali, zbúrali ich a prebudovali na obytné domy. Podobne urobili tiež s usadlosťami Vo dvoroch i na rade v hornom konci. K zemianskym objektom patrila pravdepodobne i budova na dolnom konci, prv majetok grófa Pálfiho, po prvej svetovej vojne ordinácia lekára, neskôr sídlo lesnej správy.

J. Polakovič: Chtelnica 790, Obecný úrad Chtelnica, Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV Bratislave, 1998, str. 196 – 197, ISBN: 80-967962-5-9