„ HRAŤ PRE NÁLADU A PRE RADOSŤ VŠETKÝM“

História

Hudobné tradície v Chtelnici 

Vývoj miestnych hudobných tradícií nie je doteraz dostatočne preskúmaný. Je však viacej náznakov, ktoré umožňujú vysloviť presvedčenie, že hudobný život i jeho tradície siahajú u nás ďaleko do obdobia 17. – 18.storočia. Patrí sem predovšetkým starodávna tradícia chrámovej hudby so spevokolom, zlomky písomných archívnych dokladov, pôsobenie dychovej kapely a v neposlednom rade náznaky tradície hudobného života v miestnom kaštieli v čase jeho majiteľov Erdödyovcov.

Najviac správ o miestnej chrámovej hudbe je v archíve chtelnickej fary najmä v období 18. storočia. Z písomných prameňov vyplýva, že už roku 1734 doprevádzali chtelnických pútnikov do Šaštína muzikanti s doprovodom tympanov a bubna. Správa je v knihe účtov a príjmov z rokov 1733 -1778 uloženej vo farskom archíve. Píše sa v nej aj o tom, že roku 1735 zakúpili pre chrámovú hudbu tiež tympany za 23 zlatých, ďalej roku 1747 struny, za jeden zlatý a 35 grajciarov, snáď pre husle… Aj roku 1752 výdavky na hudbu, dosiahli štyri florény, nová koža predpokladáme na bubon, stála jeden a pol floréna, organista za vedenie chrámovej hudby dostal pol floréna. Z polovice 18. storočia pochádza aj list frátra Gratiana z blízkeho kláštora Katarínky v Dechticiach, ktorý opisoval noty. Pre chtelnickú chrámovú hudbu opisoval omše s trúbkami, tzv. symfónie i ďalšie partitúry na 85 archov v celkovej sume 7 zlatých 41 grajciarov. Zloženie miestnej chrámovej hudby nájdeme v kanonickej vizitácii Baťaniho uloženej na fare. Hudobné nástroje obsahovali dva medené bubny, 4 kovové trúby a dva strunové nástroje, asi husle. Vidno, že hudba svojím zložením nepripomínala terajšiu dychovú kapelu. Hudbu viedol organista, v 18. storočí s titulom ludi rektor alebo ludi majster. Okrem funkcie učiteľa i notára práve hudba inštrumentálna spolu s nacvičovaním speváckeho zboru so sólistami tvorili hlavnú náplň činnosti organistu, u ktorého sa v Chtelnici vyžadovala vyššia kvalifikovanosť, podobne ako u farára. Dôkazom istej špecifickosti Chtelnice sú staré chrámové piesne predovšetkým z Vianoc. Pozornosť si zasluhuje celá plejáda miestnych učiteľov – organistov, dirigentov miestnej chrámovej hudby, zaznamenali ich kanonické vizitácie i mestské knihy mestečka Chtelnice. Roku 1645 Juro Stolar, roku 1698 Pavol Paulovic, roku 1727 Ján Urbánek, roku 1735 Ján Baláži, roku 1713 Imrich Kováči, roku 1733 Jozef  Lang, roku 1755 Jakub Fros a ku koncu storočia Václav Erban. O ňom píše uvedená kanonická vizitácia z roku 1788, že bol organistom zbehlým v hudbe. Uvádza všetky jeho príjmy, ktoré toho roku dosiahli až 131 zlatých 50 grajciarov. Okrem toho na udržovanie miestnej hudby mal pridelenú roľu v Hačkách. Menovite sú spomenutí aj dvaja muzikanti vydržovaní základinou, Ján Tralovič a František Truhlár spolu s ročným príjmom 32 zlatých 95 grajciarov. Snáď nebude ďaleko od skutočnosti názor, že funkciu hudobného strediska zohrával v 15. storočí tiež kaštieľ patriaci rodu Erdödyovcom, ktorí patrili medzi známych mecénov hudby, k čomu sú doklady na zámku v Hlohovci, rovnako v ich vlastníctve. V chtelnickom kaštieli sa poriadali roku 1775 veľkolepé slávnosti na počesť panovníčky, pri ktorých nemohla hudba chýbať. Okrem toho je známe, že v tomto období vydržiavali uvedení grófi vo svojom paláci v Bratislave vlastnú opernú spoločnosť. V prvej polovici 19.storočia a na jej prelome zaznamenal hudobný život v obci jeden zo svojich vrcholov zásluhou vynikajúcich organistov – hudobníkov, ktorí v obci pôsobili – Mesely, Havránek, Náhlik a najmä Anton Baňoch. Všetci ako veľmi dobrí znalci hudby a dirigenti sa postupne zaslúžili aj o zrod modernej dychovej kapely v obci. Najmä Náhlik s Baňochom založili a rozširovali kapelu o stále nové nástroje. O Baňochovom nadaní svedčí aj to, že roku 1878 sa dostal na miesto organistu v Topoľčanoch. Významné miesto v chtelnickej hudbe si získal tiež spevácky zbor so sólistami, ktorého úroveň si získala uznanie na širokom okolí. Speváci účinkovali nielen v kostole, ale aj na verejnosti. Najlepším dôkazom tohto tvrdenia je účinkovanie chtelnickej kapely so speváckym zborom i sólistami na slávnosti odhalenia pomníka slovenskému národnému básnikovi Jánovi Hollému na hrobe na dobrovodskom cintoríne. Stalo sa tak 11. mája 1854. Túto udalosť podrobne opísali vtedajšie slovenské noviny. Citujeme: “K väčšiemu zvelebeniu slávnosti pomohla výborná figurálna muzika a spev chorálny, jakového by sme na tých stranách ani nebyli očakávali, čo nech je pripomenuto na chválu okolitých pp. rechtorov, zvlášte p. organisty mestečka Chtelnice, ktorý celý tento sbor hudobný k slávnosti tejto usporiadal a výborne dirigoval“, ako píšu katolícke noviny z roku 1854 na strane 157 – 159 a 163 – 166, s dodatkom, že spevom pri slávnosti  upútala Vincencia Náhliková rodom z Chtelnice. V tých istých novinách na strane 184 dopisovateľ z Chtelnice spresnil správu o účasti Chtelničanov na slávnosti. Hudobný súbor, ktorý účinkoval pri odhalení pomníka Jána Hollého tvorili výlučne Chtelničania, aj organista Zaklúka z Naháča, ktorý účinkoval popri Baňochovi, pochádzal z Chtelnice, takisto speváčka Vincencia Náhliková a Jozefa Škrabáneková. Chtelnickí hudobníci sprevádzali slávnosti nielen v kostole a na cintoríne, ale aj na fare počas slávnostnej hostiny za účasti Ľudovíta Štúra. Hudobne doprevádzali spev národných piesní i verejné poďakovanie sochárovi Ladislavovi Dunajskému, autorovi busty Jána Hollého na pomníku za asistencie chtelnického národovca Juraja Obermayera i ďalších národovcov. Nie je presne známe, kedy vznikla v obci dychová kapela, ale keďže roku 1880 mala 22 členov, mohla vzniknúť asi okolo roku 1870, pretože pri jej zrode sa spomína Obermayer. V druhej polovici 19.storočia zaslúžil sa o rozvoj hudby v obci miestny rodák, učiteľ organista a hudobník Ignác Špánik, ktorý za polstoročie účinkovania  v rodnej obci zanechal hlboké korene na tomto úseku. Ďalšie mená vedúcich dirigentov kapely pri jej začiatkoch nie sú známe, pravdepodobne ju viedli organisti. Ku koncu storočia sa spomína dirigent Nižnanský a roku 1900 František Lukačovič. Už pred prvou svetovou vojnou účinkovala kapela na oslavách prvého mája vo Vrbovom. Dychovka pozostávala  z robotníkov – murárov i roľníkov. Účinkovanie dychovej hudby po roku 1918 je ešte v pamäti účastníkov. Známe sú mená dirigentov, kapelníkov v dvadsiatych rokoch František Prvý, potom Karol Mráz, v rokoch 1943 až 1952 Valerián Klocháň, riaditeľ meštianky. Po roku 1945 dosiahla dychová kapela veľmi kvalitnú úroveň, prenikla do širšej verejnosti. Veď roku 1951 nahrala samostatný program do rozhlasu v Bratislave, rok predtým účinkovala na prvomájových oslavách pri slávnostnej tribúne v Bratislave. Neskôr spoluúčinkovala v televíznom programe fašiangových zvyklostí v obci.

V roku 1965 získala prvé miesto v okresnom kole súťaže dychových hudieb.

Od roku 1975 sa v Chtelnici každoročne v máji alebo v júni konal okresný festival dychových súborov.

Zdroj: J. Polakovič: Chtelnica 790, Obecný úrad Chtelnica, Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV Bratislava, 1998, str. 13 – 132 – 12, ISBN: 80-967962-5-9

Dychová hudba CHTELNIČANKA v súčasnosti

„Hrať pre náladu a pre radosť všetkým.“ Týmto heslom sa riadi dychová hudba Chtelničanka už viac ako 130 rokov. Tento hudobný žáner pre súčasnú generáciu príliš veľa neznamená. Mladí ľudia málokedy javia záujem o takýto hudobný štýl. V Chtelnici nie je však mládeži dychová hudba neznáma. Chtelničanka sprevádza svojimi piesňami všetky významné podujatia, oslavy, fašiangy, cirkevné sviatky, ale aj smútočné obrady. Chtelničania jednoducho s dychovou hudbou Chtelničanka vyrastajú a žijú. Či už si to uvedomujú, alebo nie.

Od roku 1978 kapelnícke žezlo pevne drží Pavol Kičina. Pod jeho vedením dosiahla Chtelničanka nemalé úspechy a stala sa uznávanou v širokom okolí. Vysokú úroveň dychová hudba Chtelničanka dosiahla i vďaka zavedeniu nových elektronických technológií pre spev a neskôr i pre celú kapelu, na čom má zásluhu syn kapelníka Ing. Róbert Kičina. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa o prípravu mladých muzikantov zaslúžil Vladimír Prvý.

Chtelničanka nechýba na žiadnom kultúrno-spoločenskom podujatí poriadanom obcou Chtelnica, či pri slávení cirkevných sviatkov, procesií, pri svadbách, jubileách alebo pri posledných rozlúčkach s občanmi. Zúčastňuje sa hudobných produkcií poriadaných VÚC Trnava, mestom Trnava ako aj mestom Piešťany, či kúpeľami Piešťany, koncertami pre kúpeľných hostí a inými aktivitami. Dychová hudba Chtelničanka počas svojho pôsobenia dosiahla rad úspechov a ocenení, ale prešla i životnými skúškami, ktoré neboli vždy ľahké. Tieto sa však darilo preklenúť vďaka súdržnosti členov i vďaka porozumeniu a podpore, ktorú im poskytovala obec Chtelnica a vedenie Poľnohospodárskeho družstva v Chtelnici. Vďaka tejto pomoci mohli členovia nášho jubilanta niesť štafetu z pokolenia na pokolenie, z otca na syna.

„Chtelničanka pre nás starších je duchovným dedičstvom po našich otcoch. To sa snažíme udržiavať a rozvíjať, aby sme ho neskôr, až príde čas, mohli odovzdať našim nasledovníkom. Chtelničanka, to je kus seba samého, členstvo nie je z donútenia, ale od srdca.“

Vladimír Prvý

Zoznam členov dychovej hudby CHTELNIČANKA

1.Kičina Pavol                   – tenor, krídlovka 1 – kapelník        (Chtelnica)

2.Prvý Igor                         -  krídlovka 2                                        (Chtelnica)

3.Mareková Veronika      – krídlovka 1,2                                    (Piešťany)

4.Kičina Igor                      – tenor                                                (Chtelnica)

5.Strečanský Jozef ml      – B klarinet                                        (Dolný Lopašov)

6.Hlavatovičová Barbora – Es klarinet                                       (Chtelnica)

7.Prvý Vladimír                  – tuba                                                 (Chtelnica)

8.Hlavatovič Rastislav      – bicie                                                 (Chtelnica)

9.Kičina Marek                  – trombon                                          (Chtelnica)

10.Damaškovič Radovan – trombon                                         (Chtelnica)

11.Strečanský Jozef st     - Es trubka                                          (Dubovany)

12.Machovič Jozef            - spev                                                  (Dechtice)

Hosťovanie

13.Rupčík Radovan           - tenor                                               (Vrbové)

14.Rupčíková Anna           - spev                                                 (Vrbové)

15.Rupčík Michal              - spev                                                 (Vrbové)