Kúria

 

S láskavým súhlasom p. Jaroslava Polakoviča boli, podľa knihy História Chtelnice, ktorej je pán Polakovič autorom, a ktorú vydal Obecný úrad Chtelnica v roku 1998 pri príležitosti 790. výročia prvej písomnej zmienky o obci Chtelnica, spracované na oficiálnej internetovej stránke Obce Chtelnica kapitoly HISTÓRIA, GEOGRAFIA, PAMIATKY, ZVYKY A TRADÍCIE a VÝZNAMNÍ RODÁCI.

Touto elektronickou formou sa Obec Chtelnica rozhodla sprístupniť všetky informácie, ktoré sú uvedené v publikácii História Chtelnice, nielen tým, ktorí túto knihu nemajú k dispozícii, ale aj študentom k ich štúdiu, občanom, rodákom ale aj širokej verejnosti, tzn. všetkým, ktorí sa zaujímajú o bohatú históriu, o pamiatky našej Chtelnice, o zvyky a tradície, aj o významných chtelnických rodákov.

Ďakujeme touto cestou p. Jaroslavovi Polakovičovi a veríme, že takto sprístupnené informácie sa stanú pre mnohých dobrou pomôckou a zdrojom užitočných informácií pri spoznávaní bohatej minulosti našej rodnej Chtelnice.

Bc. Peter Radošinský

starosta obce Chtelnica

 

Popri zemepánovom kaštieli postavili si v obci svoje sídla tiež príslušníci nižšej šľachty, zemania. Zemianske kúrie už v 16. storočí vlastnili rody Horváth, Skerlec, Klementovič, neskôr Radváni, Fabiankovič, Rožic, Jedlička a ďalší.

 

Kúria

 

Opevnené zemianske sídla v obci sa nezachovali v pôvodnom stave, noví majitelia ich buď prestavali alebo úplne zrúcali. V súpise pamiatok je uvedená len jedna kúria na námestí (č.d. 494). Je to baroková dvojpodlažná budova v radovom uličnom zastavení v čele s klasicistickou fasádou. Pôvodne tvorila dvojkrídlový objekt s rozsiahlym nádvorím i priľahlými budovami, ktoré časom zrúcali. Kúriu stavali v štýle meštianskych domov 18. storočia s hlavným vchodom v strede. Vonkajšie členenie budovy tvorí šesťosová fasáda rozdelená združenými pilastrami. Kamenný portál so segmentovou výzdobou nesie datovanie rok 1777. Objekt patril vyššiemu panskému úradníkovi, v posledných rokoch sa v ňom vystriedalo niekoľko zariadení, pošta, knižnica, predajňa zeleniny, textilu, sklady, drevovýroba.

Miestna časť, nazývaná Kúria, po ľavej strane cesty do Dolného Lopašova, tvorila tiež zemianske sídla, o čom svedčí rozsiahlosť objektov. Tie pôvodné sa však nezachovali, zbúrali ich a prebudovali na obytné domy. Podobne urobili tiež s usadlosťami Vo dvoroch i na rade v hornom konci. K zemianskym objektom patrila pravdepodobne i budova na dolnom konci, prv majetok grófa Pálfiho, po prvej svetovej vojne ordinácia lekára, neskôr sídlo lesnej správy.

 

J. Polakovič: Chtelnica 790, Obecný úrad Chtelnica, Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV Bratislave, 1998, str. 196 – 197, ISBN: 80-967962-5-9