Rímskokatolícky kostol najsvätejšej Trojice

 

S láskavým súhlasom p. Jaroslava Polakoviča boli, podľa knihy História Chtelnice, ktorej je pán Polakovič autorom, a ktorú vydal Obecný úrad Chtelnica v roku 1998 pri príležitosti 790. výročia prvej písomnej zmienky o obci Chtelnica, spracované na oficiálnej internetovej stránke Obce Chtelnica kapitoly HISTÓRIA, GEOGRAFIA, PAMIATKY, ZVYKY A TRADÍCIE a VÝZNAMNÍ RODÁCI.

Touto elektronickou formou sa Obec Chtelnica rozhodla sprístupniť všetky informácie, ktoré sú uvedené v publikácii História Chtelnice, nielen tým, ktorí túto knihu nemajú k dispozícii, ale aj študentom k ich štúdiu, občanom, rodákom ale aj širokej verejnosti, tzn. všetkým, ktorí sa zaujímajú o bohatú históriu, o pamiatky našej Chtelnice, o zvyky a tradície, aj o významných chtelnických rodákov.

Ďakujeme touto cestou p. Jaroslavovi Polakovičovi a veríme, že takto sprístupnené informácie sa stanú pre mnohých dobrou pomôckou a zdrojom užitočných informácií pri spoznávaní bohatej minulosti našej rodnej Chtelnice.

Bc. Peter Radošinský

starosta obce Chtelnica

 

Chtelničania ho nazývajú dolným alebo hrubým kostolom, leží v severnej časť námestia. Na tomto mieste pôvodne už v prvej polovici 16.storočia stála kaplnka sv. Juraja, ktorá je doložená písomne vo vizitácii roku 1560. Už vtedy sa nachádzala v špatnom stave, ale aj tak sa tu často konali cirkevné obrady pre zemepána a jeho úradníkov za pôsobenia farára Štefana. V tomto období a v tomto priestore začal sa utvárať nový stred mestečka. Aj podľa ďalšej správy z roku 1634 kaplnka i horný kostol boli polozrúcané. Po obnove ako kostolík mal roku 1657 nový oltár P.Márie, vežu so slnečnými hodinami, tri zvony a pomerne značný inventár i keď zväčša spoločný s horným farským kostolom.

 

Kostol Najsvätejšej TrojiceUž v prvej polovici 17. storočia objekt nespĺňal nároky panstva, preto grófka Judita AmadéováErdődyová a Gabriel Erdődy začali s jeho prestavbou na kostol, ktorú s prestávkami ukončili až roku 1713 za grófa Juraja Erdődyho a manželky Alžbety rodenej Rákociovej. Na pamiatku skončeného veľkého moru ho zasvätili Najsv. Trojici, podľa vzoru iných pamiatok. Aj tento pôvodne ranobarokový kostol bol oveľa menší ako dnešný. Podľa vizitácie roku 1731 ho postavili z kameňa a zariadili podľa vzoru farského kostola. Vo vnútri mali tri oltáre, vonku dve nerovnako veľké veže, dva zvony i vežové hodiny. Cintorín nepostavili pri kostole, ale na dnešnom mieste nad obcou. Pod kostolom je krypta s hrobkami svetských hodnostárov, napríklad členov roku Nevediany, Pálfiovcov a miestnych farárov. Kostol bol filiálkou farského kostola sv. J.Krstiteľa. Situovali ho v opačnej polohe ako je dnešný, presbytérium stálo na mieste dnešného chóru s vežou, hlavný vchod s priečelím smeroval na východ, okrem neho boli dva bočné vchody. Obrady doprevádzal desaťmanuálový organ. Veľký požiar roku 1747 zničil vežu kostola tak, že privolaní trnavskí majstri ju nechceli opraviť, len zbúrať. Kostol neraz opravovali majstri z cudziny v službách grófov Erdődyovcov. Anton Erdődy roku 1759 pozval z Bratislavy kamenára Jána Fidlera, ktorý pochádzal z Rakúska. Tento roku 1769 popri prácach v kaštieli zhotovil v kostole mušle z červeného mramoru, popri ňom ďalšie práce vykonal bratislavský sochár Ján Jozef Sartori.

Požiare v rokoch 1784 a 1787 poškodili kostol, preto obidve veže museli zrútiť, namiesto nich postavili na námestí oddelene zvonicu s tromi zvonami: najväčší trojičný vážil 10q, daroval ho gróf Ján Nepomuk Erdődy, stredný zvon P.Márie vážil 6q, najmenší sv. Floriána a Jána Nepomuckého len 3,5 q. Roku 1788 obnovili na grófov príkaz hlavný oltár, čoho dokladom je tam umiestnený rodový erb. Podrobný zoznam vnútorného zariadenia kostola podáva kanonická vizitácia roku 1788. Obsahoval päť strieborných kalichov, päť patén, strieborný relikviár, sedem omšových rúch, ďalšie daroval ostrihomský primás, dva baldachýny, veľmi vzácny umelecky zhotovený kalich. Z ostatného príslušenstva spomenúť treba 2 staršie obecné zástavy, osem vzácnych cechových, z ktorých niektoré sa zachovali až donedávna. Niekoľko cenných predmetov, najmä pacifikál i gotické nádoby v čase napoleonských vojen okolo roku 1810 zrekvirovali. Časť inventára slúžila pre oba kostoly. Pre hudobné tradície v mestečku sú dôležité písomné doklady o hudobných nástrojoch ako aj bohaté rukopisy notových kníh ako dôkaz existencie chrámovej hudby i speváckeho zboru pri cirkevných obradoch.

Dnešný farský kostol rozhodli sa postaviť po veľkých požiaroch v rokoch 1784 i 1787, ktoré zničili skoro do základov dva kostoly. Potrebnosť stavby zdôvodňovali tým, že po zrušení kláštora s kostolom sv. Kataríny v Dechticiach roku 1782 stúpol počet návštevníkov kostolov v Chtelnici, ktoré však nevyhovovali veľkosťou nárokom. Podmienky pre novostavbu spĺňal viac dolný kostol s výhodnou polohou v strede obce, čo vyhovovalo aj zemepánom. Preto na mieste pôvodného kostola začali roku 1794 s výstavbou nového väčšieho i krajšieho. Hlavným organizátorom akcie bol správca fary Tomáš Chovanček vynikajúci nielen vzdelanosťou, ale aj organizačnými schopnosťami. Obdobie výstavby kostola v rokoch 1794-1801 veľmi nevyhovovalo, lebo niekoľkoročné vojny spôsobovali trvalú biedu i hlad, epidémia cholery i prírodné pohromy roku 1784 dovŕšili biedu. Asi dvesto domov, čiže dve tretiny mestečka bolo zničených, mnoho ľudí vyšlo na žobrácku palicu. Keď sa mali vyberať zvýšené vojnové dane väčšina poplatníkov nemala z čoho zaplatiť, správa mestečka žiadala vrchnosť o odklad tejto povinnosti.

Základný kameň novostavby položili 6. mája 1794, túto udalosť pripomína pamätná doska s menami významných svetských i cirkevných hodnostárov spolu s charakteristikou vtedajšieho obdobia. Výstavba si vyžiadala veľa stavebného materiálu, len tehál sa spotrebovalo vyše tristotisíc kusov, z čoho päťdesiattisíc poskytol zemepán. Celkové finančné náklady presiahli sumu 24 600 zlatých v striebre. V knihe účtov uloženej vo farskom archíve sú starostlivo až do podrobností zapisované údaje o prácach aj výdavkoch spojených s výstavbou. Obsahuje mzdy robotníkov, remeselníkov aj odborníkov, výdavky na dopravu materiálu, napríklad na dovoz dreva až zo severného Slovenska na pltiach po Váhu, dovozu materiálu z Viedne. Dokonca sú zaznačené drobné výdavky na vyhotovenie klincov rôznej veľkosti lopašovským cigáňom. Napríklad roku 1794 dosiahli výdavky na stavbu 2317 zlatých a 33 grajciarov, roku 1795 2180 zlatých, roku 1796 1989 zlatých, roku 1797 3569 zlatých a podobne. Výdavky sa hradili predovšetkým zo zbierok na verejnosti, nielen v Chtelnici, ale aj v okolitých obciach. Menšia časť sa vyplácala z farskej pokladnice, zčasti prispievalo panstvo z kaštieľa. Každá rodina v mestečku odpracovala na stavbe niekoľko dní v roku, nielen robotníci či nádenníci ,ale aj remeselníci najmä stavební odborníci. O niečo viac ako sedem rokov trvajúcu výstavbu kostola dokončili roku 1801 slávnostnou posviackou dňa 21. júna, ktorú vykonal ostrihomský generálny vikár biskup J. Vilt. Aj táto udalosť je zapísaná na pamätnej tabuli, ktorá je umiestnená na pravej strane v predsieni kostola.

Žiaľ, zakrátko po ukončení výstavby empírovo-klasicistického chrámu, ktorý nemá podobu na širokom okolí, postihli ho prírodné pohromy. Napríklad 30. novembra 1807 silná víchrica v noci ťažko poškodila strechu kostola, na veži strhla kríž. Oprava vzniknutých škôd stála 71 zlatých. Požiar roku 1811 zničil časť obce i strechu kostola, podobne v apríli roku 1812 a 1836. Rozsiahla oprava kostola i budovy fary sa robila v rokoch 1881-1885, keď farníci nazberali dvetisíc zlatých. Farár Alojz Tagáni dal vymaľovať interiér i renovovať oltáre roku 1884/5. Obrazy reštauroval maliar A.Breska zo Senice nad Myjavou, drevené časti, sochy i kazateľnicu obnovil sochár Ján Beránek z Viedne. Oprava veže oku 1882 stála 683 zlatých 86 grajciarov, interiér 1393 zlatých 70 grajciarov. Opravili tiež budovu fary za 70 zlatých a 32 grajciarov. Obnova hlavného oltárneho obrazu i ďalšie práce roku 1893 stáli 1569 zlatých 56 grajciarov. Požiar roku 1890 poškodil vežu kostola, ktorú opravili koncom 19. storočia. Väčšia renovácia chrámu sa uskutočnila až roku 1939/39 nákladom 95 tisíc korún. Významnými zmenami prechádzal kostol od roku 1960, keď inštalovali nové osvetlenie, ozvučenie, opravili fasádu, strechu s vežou, ktorá dostala roku 1983 medený kryt. Roku 1979 elektrifikovali zvony, od roku 1982 renovovali interiér. V rokoch 1983-1985 reštaurovali hlavný i bočné oltáre, ich obrazy i plastiky. Pozlátenie dostala i kazateľnica, vzácna umelecká pamiatka rezbárska. Vymaľovali presbytérium, od lode na klenbu umiestnili nový nápis: POĎTE KU MNE VŠETCI, vedľa slovenského dáta postavenia i obnovy kostola, modrý ornament v strede nahradila postava Krista. Odstránili starodávne mriežky pred oltárom, malé obrazy z bočných oltárov zavesili na stenu vedľa. V roku 1990 dostal interiér kamenný oltár v smere do lode, sakristie nové zariadenie, opravili organ, kryptu, zvony a iné. V rokoch 1992-1993 zrenovovali fasádu kostola.

Súpis pamiatok zaradil kostol medzi umelecky cennú klasicistickú architektúru s prvkami empíru i rokoka, ktorá nemá obdobu na okolí. Pozdĺžna jednoloďová stavba má presbytérium oddelené od lode oválnym uzáverom, vnútro je klenutá pruská klenba. Vonku je členený chrám stĺpami s rímsovou hlavicou, veža je zasadená do vysokého vykrojeného priečelia s barokovou prilbicou so železným krížom. V priečelí nad hlavným vstupom s portálom je kamenné súsošie Korunovácia P. Márie s Trojicou, vo vedľajších výklenkoch pieskovcové sochy sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa.

Vedľa veže sú postavené kamenné sochy apoštolov Petra a Pavla s atribútmi. Na severnej strane kostola je vchod do rozsiahlej krypty s hrobkami miestnych farárov i šľachtických rodín. Je tu pochovaný národovec Juraj Obermayer, posledne roku 1954 farár Jána Ochaba. Interiér kostola tvorí jednotná empírovo-klasicistická výzdoba z prelomu 18.-19. storočia. Strop presbytéria tvorí oválna freska Posledný súd, v pozadí obraz archanjela na rukách so stuhou s nápisom CHRISTUS VINCIT REGNAT IMPERAT. Vnútro má hlavný a tri bočné oltáre s typizovanou skladbou, oltárna menza, tabernákulum a oltárny obraz s patrónom. Umelecky zvlášť hodnotný je obraz nad hlavným oltárom patrónom kostola Najsv. Trojicou. Súpis pamiatok obraz, olej na plátne podľa talianskeho vzoru datuje rokom 1695. Objednal ho gróf Erdődy pre pôvodný barokový kostol . Kompozícia znázorňuje Najsv. Trojicu s anjelmi a postavami ľudí okolo. Po stranách dreveného tabernákula sú polychromované sochy adorantov, archanjelov. Ľavý bočný oltár v lodi má obraz Ružencovej P. Márie so svätými Dominikom a sv. Katarínou Sienskou, barokový z polovice 18. storočia, nad oltárnou menzou býval malý obraz Korunovanie P. Márie. Pravý bočný oltár má obraz sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia a malý obraz sv. Floriána. Všetky sú v štátnom zozname pamiatok. Zadný oltár má obraz Immaculaty z polovice 18. storočia, drevené sochy P. Márie kráľovnej, vedľa sv. Terezky a sv. Alojza zo začiatku 20. storočia a s obrazmi krížovej cesty sú darom rodiny Hamrlovej. Po stranách presbytéria sú drevené sochy sv. Jozefa, B. Srdca, Immaculaty a Lurdskej P. Márie. Samostatne v lodi vpravo stojí drevená socha sv. Antona Paduánskeho. Medzi vzácne pamiatky treba zaradiť i drevené polychromované súsošie Pieta, ktoré je umiestené na ľavej strane lode pri bočnom vchode, pravdepodobne sa pôvodne nachádzalo v kostole sv. Jána Krstiteľa. Jeho datovanie nie je bližšie známe. K pravej starne presbytéria pristavali sakristiu, nad ňou je oratórium. Vpravo vo svätyni je vzácna renesančná drevená krstiteľnica z polovice 17. storočia oltárneho typu, reliéf znázorňuj Kristov krst Jánom Krstiteľom s Trojicou. Na ľavej stane lode je umelecky hodnotná drevená pozlátená kazateľnica z polovice 18.stročia, protiváha hlavného oltára. Na rečništi s rokajovým ornamentom sú drevené pozlátené sochy štyroch evanjelistov sv. Matúša, Marka, Lukáša a Jána s atribútmi, medzi nimi pozlátené reliefy cirkevných učiteľov Hieronýma, Gregora Veľkého, Asugustína. Vrchol kazateľnice s baldachýnom tvoria pozlátené sochy Krista a štyroch veľkých starozákonných prorokov Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela a Daniela. Nad bočným vchodom je obraz, olejomaľba sv. Frantika pri snímaní Krista z kríža, pôvodom z kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach. Nad chrámovou predsieňou je chór s organom z konca 18. storočia. Drevené klasicistické lavice kostola pochádzajú z roku 1782 v r. 1990 boli nahradené novými. Oblúkový predel lode a presbytéria pôvodne do roku 1985 niesol nápis: DOMINE DILEXI DECOREM DOMUS TUAE, po stranách boli letopočty postavenia roku 1800 a reštaurovania 1938. Klenba lode je zdobená empírovo rokokovými ornamentami s modrými medailónmi biblických výjavov. V presbytériu urobili po roku 1970 úpravy podľa II. vatikánskeho koncilu, centrom sa stal stolový oltár so smerovaním do lode. Oprava fasády kostola bola prevedená v roku 1991.

Z pravej strany kostola vedľa cesty stojí kamenné neskorobarokové, klasicistické súsošie Kalvárie z roku 1800, umelecko historická pamiatka zaradená v zozname historických pamiatok západného Slovenska. V strede na trojitom kamennom podstavci stojí kríž s korpusom, po stranách sú sochy P. Márie, Márie Magdalény a sv. Jána, dva slovenské texty na podstavcoch sú návrhom farára Tomáša Chovančeka, odlišujú sa od bernolákovej slovenčiny, tretí nápis je latinský. Pôvodná ohrada s umeleckým kovaním už nejestvuje.

 

J. Polakovič: Chtelnica 790, Obecný úrad Chtelnica, Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV Bratislava, 1998, str. 180 – 186, ISBN: 80-967962-5-9