Kaplnka sv. Rócha

 

S láskavým súhlasom p. Jaroslava Polakoviča boli, podľa knihy História Chtelnice, ktorej je pán Polakovič autorom, a ktorú vydal Obecný úrad Chtelnica v roku 1998 pri príležitosti 790. výročia prvej písomnej zmienky o obci Chtelnica, spracované na oficiálnej internetovej stránke Obce Chtelnica kapitoly HISTÓRIA, GEOGRAFIA, PAMIATKY, ZVYKY A TRADÍCIE a VÝZNAMNÍ RODÁCI.

Touto elektronickou formou sa Obec Chtelnica rozhodla sprístupniť všetky informácie, ktoré sú uvedené v publikácii História Chtelnice, nielen tým, ktorí túto knihu nemajú k dispozícii, ale aj študentom k ich štúdiu, občanom, rodákom ale aj širokej verejnosti, tzn. všetkým, ktorí sa zaujímajú o bohatú históriu, o pamiatky našej Chtelnice, o zvyky a tradície, aj o významných chtelnických rodákov.

Ďakujeme touto cestou p. Jaroslavovi Polakovičovi a veríme, že takto sprístupnené informácie sa stanú pre mnohých dobrou pomôckou a zdrojom užitočných informácií pri spoznávaní bohatej minulosti našej rodnej Chtelnice.

Bc. Peter Radošinský

starosta obce Chtelnica

 

V prekrásnom horskom údolí obklopenom malokarpatskými lesmi, vzdialenom asi pol hodiny cesty na severozápad od obce leží pamätná kaplnka pri prameni čistej horskej vody, miesto vhodné k odpočinku. Každoročne po stáročia sem putovali obyvatelia Chtelnice slávnostne v procesii s hudbou, cechovými i kostolnými zástavami a s nimi aj obyvatelia z okolia.

 

Kaplnka sv. Rócha

 

Táto tradícia pochádza z konca 17. storočia. Ako vďaku za skončenie strašného moru v rokoch 1680 – 1688 postavili tu Chtelničania neskororenesančnú kaplnku, pričom slávnostne sľúbili zachovať pamiatku každoročnou procesiou sem prichádzať. Túto udalosť pripomína oltárny obraz patrónov kaplnky so svätcami Róchus, Rozália, Šebastián a Izidor. Táto vzácna baroková olejomaľba na plátne je asi z konca 17. storočia. Po stranách v drevených vyrezávaných nikách sú drevené sochy Róchus a Immakulata. Pravdepodobne sú z konca 18. storočia. Kanonická vizitácia roku 1788 uviedla, že kaplnku postavili pred vyše sto rokmi obetaví obyvatelia z vďaky za záchranu od moru. Morových pamiatok je na Slovensku veľa, ale podobných tejto málo. Objekt je síce v zozname nehnuteľných pamiatok západného Slovenska od roku 1963, donedávna však chátral. Značne poškodené boli nielen sochy, oltárny obraz, ale i celá stavba. Obnova začala roku 1983 reštaurovaním obrazu i sôch, kaplnku zvonku i znútra obnovili roku 1986, upravili tiež okolie kaplnky. V rovnakom stave schátrania bola tiež roku 1788, kedy hrozilo, že kaplnka spadne. Zemepán, vlastník jej územia chcel ju dať zbúrať, na prosby Chtelničanov i zákrok Tomáša Chovančeka podarilo sa kaplnku zachovať, farnosť ju odkúpila. Dobová správa uvádza vo vnútri sochu Sedembolestnej P. Márie, dnes jej osud nie je známy. Oproti kaplnke je kamenné súsošie Kristovho krstu s Jánom Krstiteľom z roku 1806. Na podstavci sú vyryté biblické texty v starej slovenčine, návrh Tomáša Chovančeka. Prvý je prosba Chtelničanov: „S.Jane! Nass mocny ochrance! Vipros nam od Beranka, ktery snima hrichi sveta, milost a dar pokanj, čnostj, požehnanj a spasenj. Amen“. Ďalší text hlas volajúceho na púšti je s chronogramom, tretí latinský venoval Tomáš Chovanček. Na ľavej strane podstavca i na náhrobnom kameni vedľa je nápis na pamiatku Matiáša Mačániho, pustovníka, ktorý tu prežil osamote 50 rokov a zomrel roku 1789. Pamätné tristoročné lipy v tóni prijímali tu nielen pútnikov, ale aj iných návštevníkov. V roku 1986 občania obnovili kaplnku aj súsošie sv. Jána Krstiteľa. Ku kaplnke znova pokračujú púte.

 

J. Polakovič: Chtelnica 790, Obecný úrad Chtelnica, Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV Bratislava, 1998, str.187 – 189, ISBN: 80-967962-5-9