Obec Chtelnica s 2 530 obyvateľmi sa nachádza v západnej časti okresu Piešťan. Obec je približne rovnako vzdialená od okresného mesta Piešťany (22 km) i od krajského mesta Trnavy (24 km). Katastrálne územie obce je o výmere 3 297 ha.
Chotár obce má bohatú flóru i faunu. Zatiaľ čo južná časť je prevažne odlesnená, severnú polovicu pokrývajú husté lesy, čo je viac ako tretina chotára.
Najstaršia písomná zmienka o obci pod názvom Wytelnize je z rokov 1208-1209. V roku 1934 začala Chtelnica písať svoju históriu ako stredoveké zemepánske mestečko. Základ stredovekej dediny sa vtedy nachádzal pod návrším okolo terajšieho horného kostola.
Morová epidémia v I. polovici 15. storočia a vojnové udalosti v II. polovici 15. storočia mali za následok úpadok obce. V prvej polovici 16. storočia pred tureckým nebezpečenstvom utekali na sever i slovenský obyvatelia z južných oblastí. Mestečko Chtelnica sa tiež stalo útočiskom najmä chorvátskych, v menšom počte maďarských utečencov. Usadilo sa tu niekoľko chorvátskych rodov nižšej šľachty, o čom svedčí niekoľko i dnes existujúcich mien.
Medzi najvýznamnejšie zdroje zemepánskych príjmov v období feudalizmu patrili mlyny. Celkove v 17.-18. storočí v Chtelnici jestvovalo najmenej 6 mlynov. Pozoruhodnú kapitolu v histórii mestečka zaberá v rokoch 1826-1834 župná nemocnica, prvá inštitúcia tohto druhu v Nitrianskej župe. Život v Chtelnici sa oddávna vyznačoval svojráznymi zvyklosťami. Pre chtelnické fašiangy je typické podnes živé chodenie POD ŠABLE.
Dominantou panorámy obce je kaštieľ, ktorý v roku 1583 dal postaviť chorvátsky bán Krištof Ungnada. Majitelia niekoľkokrát prestavili objekty kaštieľa a v podstetnej miere roku 1769, odkedy sa zachovala jeho podoba do súčasnosti. Pôvodne renesančný objekt prestavbou zmenili na barokový . V parku okolo kaštieľa postavili štyri jednoposchodové rokokové pavilóny. V polovici 19. storočia dal Jozef Pálfy upraviť okolie kaštieľa, najmä krásny anglický park so vzácnymi cudzokrajnými drevinami a rybník na chov kaprov. Pod kaštieľom sa nachádzali priestranné pivnice.
Pravdepodobne najstaršou stavebno-historickou pamiatkou v obci je rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorí stojí na návrší v severozápadnej časti obce. Možno predpokladať, že pôvodná stavba pochádza z konca 13. storočia. Terajší neveľký kostol je iba polovicou pôvodného. Okolo kostola v cintoríne pochovávali do polovice 18. storočia. Renesančné opevnenie okolo kostola slúžilo v čase vojen ako úkryt pre obyvateľov. V severnej časti námestia, kde v prvej polovici 16. storočia stála kaplnka sv. Juraja sa nachádza takzvaný dolný alebo hrubý kostol, ktorý na pamiatku skončenia veľkého moru v roku 1713 zasvätil Najsvätejšej Trojici. Pod kostolom je krypta s hrobkami svetských hodnostárov. Z pravej strany kostola vedľa cesty stojí kamenné súsošie Kalvárie z roku 1800.
Na začiatku 19. storočia skoro so stavbou kostola prestavili aj budovu fary do dnešnej podoby.
Na južnej strane cintorína sa nachádza kaplnka Sedembolestnej P. Márie, ktorá bola postavená v roku 1737. Terajšiu podobu dostala kaplnka prestavbou v druhej polovici 19. storočia. Kaplnka bola obnovená zvonku v roku 1994.
Ako vďaku za skončenie strašného moru v rokoch 1680-1688 postavili Chtelničania v prekrásnom horskom prostredí asi pol hodiny cesty na severozápad od obce pamätnú kaplnku sv. Rócha, kde sa každoročne konajú púte. Oproti kaplnke je kamenné súsošie Kristovho krstu s Jánom Krstiteľom z roku 1806.
V rekreačnej oblasti pri Výtoku stojí poľovnícky zámoček, ktorý v roku 1818 dali postaviť Pálfiovci v slohu nemeckých poľovníckych domov s dvojitou strechou.
V roku 1837 sa spomína ako poľovnícky kaštieľ, dnes je to penzión zámoček.
Nahrávam ...