Geografia

 

S láskavým súhlasom p. Jaroslava Polakoviča boli, podľa knihy História Chtelnice, ktorej je pán Polakovič autorom, a ktorú vydal Obecný úrad Chtelnica v roku 1998 pri príležitosti 790. výročia prvej písomnej zmienky o obci Chtelnica, spracované na oficiálnej internetovej stránke Obce Chtelnica kapitoly HISTÓRIA, GEOGRAFIA, PAMIATKY, ZVYKY A TRADÍCIE a VÝZNAMNÍ RODÁCI.

Touto elektronickou formou sa Obec Chtelnica rozhodla sprístupniť všetky informácie, ktoré sú uvedené v publikácii História Chtelnice, nielen tým, ktorí túto knihu nemajú k dispozícii, ale aj študentom k ich štúdiu, občanom, rodákom ale aj širokej verejnosti, tzn. všetkým, ktorí sa zaujímajú o bohatú históriu, o pamiatky našej Chtelnice, o zvyky a tradície, aj o významných chtelnických rodákov.

Ďakujeme touto cestou p. Jaroslavovi Polakovičovi a veríme, že takto sprístupnené informácie sa stanú pre mnohých dobrou pomôckou a zdrojom užitočných informácií pri spoznávaní bohatej minulosti našej rodnej Chtelnice.

Bc. Peter Radošinský

starosta obce Chtelnica

 

POLOHA PRÍRODNÉ POMERY

 

Chotár Chtelnice (rozloha 3297 ha) sa nachádza v západnej časti okresu Piešťany, na mieste, kde sa stretávajú južné svahy severnej časti Malých Karpát so severnými výbežkami Trnavskej pahorkatiny. Priemernou nadmorskou výškou 204 m patrí medzi najvyššie položené obce okresu. Kým na severe vystupuje chotár až do výšky 515 m, na juhu klesá do 178 m n. m. V celku má obec výhodnú polohu v údolí Chtelnického potoka i pri ceste, ktorá sleduje Malé Karpaty od Bratislavy po Nové Mesto nad Váhom. Obec je približne rovnako vzdialená od Piešťan (22 km) i od Trnavy (24 km).

Chotár obce na severovýchode susedí s Dolným Lopašovom , na juhu s Nižnou a Kátlovcami, na západe a severozápade s Dechticami a Dobrou Vodou.

Povrch chotára obce je dosť rozmanitý, tvoria ho zalesnené vrchy a kopce, trávnaté údolia, pieskovcové úbočia aj úrodné pahorkatiny prechádzajúce do roviny. Výraznú panorámu na severe predstavuje hlavný hrebeň pohoria Malých Karpát, ktorého najvyšší vrch tejto časti dotýka sa chotára obce len okrajom, je to Klenová (585 m ) a vrch Vrátne (576 m), odkiaľ smeruje hrebeň na západ k Dobrej Vode. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh k obci výbežky so zalesnenými chrbátmi i kopcami s nadmorskou výškou od 300 do 350 m, sú to Pálenica Červený vrch, Jasenový vrch a Černík. Ďalšie nižšie položené zalesnené časti chotára sú Šivavá, Stará Chtelnica, Pod Oborou, Raková. Až nad obec zasahujú pôvodne nezalesnené, trávnaté i pieskovcové výbežky s kopcami, ktoré oddeľujú údolia. Od západu na východ sú to Plešivá (343 m), potom nižšie kopce ako Čeklín, Čížová a Holý vrch. V minulosti na ich trávnatých úbočiach sa pásol hovädzí dobytok a kozy, teraz sú prevažne zalesnené.

Južnú časť chotára zaberá pahorkatina, výbežok úrodnej trnavskej pahorkatiny s úrodnou poľnohospodárskou pôdou. Chotár obce v časti Malých Karpát tvoria staršie druhohorné dolomity (tvrdoše) a vápence. Nížinnú časť tvoria treťohorné usadeniny pokryté sprašou.

Pôdny kryt tvoria rendzíny, hnedozemné, hnedé a lesné pôdy. Hornatá časť sa nazýva Brezovské Karpaty, vysunuté časti tvoria Chtelnické pásmo pločín. Do severnej časti chotára zasahuje územie dobrovodského krasu s krasovými útvarmi najmä v oblasti Klenovej a v polohe Chtelnické uhliská, kde speleológovia objavili návrt hlboký až 40 m. Krasové útvary možno predpokladať tiež na iných miestach tejto časti chotára. Dobrovodská oblasť s okolím patrí do pásma s častým zemetrasením.

Vyššie položený chotár obce ovplyvňuje hodne podnebné pomery obce. Podnebie je mierne teplé, viac vlhké ako na susednej trnavskej rovine. Horské pásmo Malých Karpát zasa chráni sčasti pred severným vetrom, zima trvá pravidelne o týždeň dlhšie ako na rovine, sneh sa udrží dlhšie a jar prichádza skoro o týždeň neskoršie. Hoci sú vodné zrážky nepravidelné, blízkosť lesov zadržiava dostatok vlhkosti. Povrch a podnebné pomery spôsobujú nerovnakú kvalitu pôdy. V južnej časti chotára je úrodnejšie, pôda hnedozemná, v severnej podhorskej časti je menej úrodná podzolová pôda až rendzíny, podhorská a lesná zem.

Chotár obce je dosť bohatý na stavebné suroviny najmä hlinu, piesok a kameň, ktoré sa ťažili oddávna, v súčasnosti sa využívajú nielen v mieste, ale aj pre potreby okolia. Hlina slúžila na výrobu tehál v obci, kameň ako materiál na stavby. Spolu s ťažbou dreva i spracovanie surovín v stavebníctve patrili medzi významné odvetvia zamestnania tunajších obyvateľov.

Os chotára v smere sever – juh tvorí Chtelnická dolina, ktorou preteká rovnomerný potok, nazývaný tiež Chtelničanka, nesprávne Výtok podľa miesta kde pramení, vzdialeného od obce približne 7 km. Na tento potok sa napájajú menšie potôčiky, najmä Raková. Potok mal bohatstvo rýb i rakov, dnes znečisťovanie prinieslo úpadok aj do týchto miest. V roku 1995 sa na potoku vybudovala údolná nádrž, ktorá slúži predovšetkým na zavlažovanie i chov rýb. Okrem toho je v chotári menšia vodná nádrž a kúpalisko v rekreačnej oblasti Výtok a menší rybník v parku kaštieľa.

Chotár obce má bohatú flóru i faunu. Zatiaľ čo južná časť je prevažne odlesnená, severnú polovicu pokrývajú husté lesy, čo je viac ako tretina chotára. V nich prevládajú teplomilné dúbravy, dubovo – hrabové porasty s borovicou a bučinami. Medzi listnatými stromami sú zastúpené tiež cer, klen, javor, osika, málo breza, z ihličnatých ešte smrek. Nižšie položené miesta popri potoku tvoria kroviny, jalše, vŕby, miestami vysoký trávnatý porast, ktorý tvorí akoby šúr. V chotári je dosť rozšírená lipa. Park pri kaštieli je druhovo menej pestrý, ale obsahuje i cudzokrajné dreviny. Lesy obsahujú bohatstvo lesných plodín, maliny, jahody, huby atď. V nedávnej minulosti značnú časť chotára tvorili pasienky na pahorkoch a lúky v údoliach, kde sa pásol dobytok a zberalo sa krmivo. Väčšiu časť chotára zaberá už poľnohospodárska pôda. Rozsahom i druhmi pestovaných plodín sa obec podobá priľahlej trnavskej rovine. Dorába sa obilie, kukurica, cukrová repa, zelenina, vínna réva na svahoch obrátených k juhu, ako sú Čeklín, Brnošíny, Osminy a Novosad. Protiváhou teplomilných plodín je dorábanie zemiakov i lúčnych krmovín. Rozmanitá je tiež fauna, zverina a vtáctvo. V lesoch žije jelenia a srnčia zver, líšky, veverice a zajace. Na trávnatých pahorkoch rozmanité hlodavce. V chotári je i druhovo bohaté vtáctvo, ale v poslednom období však aj ich počet sa neustále zmenšuje. Donedávna napríklad ešte hniezdil vzácny orol skalný v časti chotára Klenová – Skalky, poklesol i počet jastrabov a podobne. Poľovníci využívajú možnosť odstrelu bažantov i jarabíc. Celá oblasť pohoria Malých Karpát tvorí chránenú krajinnú oblasť, do ktorej patrí i značná časť chtelnického chotára. Pre budúcnosť a tak zabezpečuje ochrana významného prírodného i rekreačného zázemia západného Slovenska. Miestny význam má pôvodne francúzsky park okolo kaštieľa s ubúdajúcimi cudzokrajnými drevinami.

Chotár obce i najbližšie okolie poskytuje vhodné podmienky na oddych a rekreáciu nielen miestnym obyvateľom, ale aj návštevníkom z okolia. Rekreačné územie sa nachádza predovšetkým pri Výtoku, čo je prameň a vodná nádrž s priľahlým údolím i neďaleké pásmo Klenová – Skalky. Odtiaľ je blízko k rekreačným miestam v Dobrej Vode a Brezovej pod Bradlom. Chtelnická dolina s údolím Rakovej majú tiež vhodné miesta na oddych. Chtelničania tiež obľubujú ďalšie miesta, napríklad údolie pri Róchu s prameňom dobrej pitnej vody, svahy Plešivej, kde rastú májovky, šampiňóny a jahody. Do Čížovej zase chodia na snežienky, vôbec každý pahorok i údolie chotára obce má svoje čaro.

Krátky oddych na posedenie poskytujú dva parky v intraviláne obce so zeleňou, stromami či kvetinovými záhonmi. Uvedené kúpaliská pri Výtoku a predovšetkým údolná vodná nádrž pod kopcom Pálenica poskytujú dostatok možností na rekreáciu i väčšiemu množstvu návštevníkov z okolia.

 

dobová pohľadnica chtelnica z 30-tych rokov

 

PRAVEKÉ A STREDOVEDÉ OSÍDLENIE OBCE

Marián Klčo

 

Chotár Chtelnice sa rozprestiera na okraji Malých Karpát v údolí potoka Výtok. Svojou rozlohou zasahuje hlboko do pohoria a na zvlnenú Trnavskú pahorkatinu. Výhodná poloha, výdatnosť vodných tokov, priaznivé klimatické podmienky a úrodná poľnohospodárska pôda boli v minulosti dobrým predpokladom pre osídlenie dnešného chotára Chtelnice a okolia.

Z obdobia staršej doby kamennej – paleolitu, nepoznáme zatiaľ z chotára Chtelnice žiadne nálezy. Zdá sa však, že z hľadiska archeologického je v chotári obce dôležitá poloha Malé Skalky.

Človek sa v tomto období živil lovom a zberom. Nástroje zhotovoval technikou štiepania a otĺkania kamennej suroviny, prevažne rádiolaritov a silicitov.

Z okolia Chtelnice poznáme mladopaleolitické osídlenie (38 000 – 13 000 rokov p. n. l.) napr. z Dolného Lopašova, Prašníka, Vrbového a problematické nálezy z Dobrej Vody. Nálezy pleistocénnej fauny, prevažne mamuta, pochádzajú z Boroviec, Krakovian – Stráži, Nižnej atď.

Z obdobia mladšej doby kamennej (neolit) neskorej doby kamennej (eneolit) – 5000 – 2000 rokov p. n. l. poznáme z chotára Chtelnice niekoľko pravekých sídlisk a ojedinelých nálezov.

V období mladšej doby kamennej vzniklo poľnohospodárstvo a zdomácnenie divokých zvierat (ovca, koza, pes, ošípaná, hovädzí dobytok). Človek viedol usadlý spôsob života, venoval sa hrnčiarstvu, výrobe textílií a nástrojov, ktoré zhotovoval brúsením z vhodnej kamennej suroviny. Drobné nástroje (čepele, škrabadlá atď.) boli aj naďalej zhotovované technikou štiepania. Chronologicky sa mladšia doba kamenná rozdeľuje na niekoľko kultúrno – historických celkov.

Terénnou obhliadkou severozápadným smerom od kaplnky sv. Rócha a malou sondou (250×100 cm) sa zistilo osídlenie, ktoré chronologicky patrí do Lengyelu II. (skupina Pečeňady). Nositeľom lengyelskej kultúry bol ľud z juhovýchodnej a strednej Európy.

Nálezy lengyelskej kultúry sú z okolia Chtelnice známe napr. z Boroviec, Dolného Lopoašova, Kátloviec, Kočína, Lančára, Šterús a Veľkých Kostolian.

Z areálu neopevneného sídliska nad kaplnkou sv. Rócha boli získané nástroje a črepy charakteristické pre lengyelskú kultúru. Kamenné sekerky – fragment tyla sekeromlatu a plochá sekerka s obojstranne zbrúseným ostrím boli zhotovené z amfibolitickochloritickej bridlice. Úštepová indrusia (čepele, škrabadlá) boli zhotovené z hnedého pazúrika pokrytého bielou patinou. Fragment motykového nástroja bol zhotovený z parohu. Medzi drobné nálezy patrí hlinená perla. Charakteristickú výzdobu nádob (putne, misky, misky na nôžke) tvorili polguľovité výčnelky a zobákovité uchá. Na niektorých črepoch sa zachovali stopy maľovania bielou pastóznou farbou charakteristické pre skupinu Pečeňady.

Črep rámcove datovaný do obdobia lengyelskej kultúry sa zistili v polohe Veľká Čížová, na okraji lomu na dolomit v odhumusovanej vrstve. Nemožno vylúčiť jeho súvislosť s hradiskom, ktoré severozápadne od miesta nálezu uvádza Štefan Janšák.

Medzi nálezy rámcove zaradené do lengyelskej kultúry patrí aj ucho z nádoby z archeologickej zbierky bývalého chtelnického učiteľa Jána Matulíka, ktorý zahynul pri prepade obce maďarskou gardou dňa 11. novembra 1918. Nález pochádza z údolia potoka Výtok smerom k obci Nižná. Pravdepodobne z tejto oblasti pochádzajú aj ďalšie nálezy uložené v zbierke – ploché kamenné sekerky (9 kusov) zhotovené z amfiboliticko – chloritickej bridlice. Rámcove sú datované do obdobia mladšej doby kamennej – neolitu a neskorej doby kamennej – eneolitu.

Záverečný stupeň lengyelskej kultúry (Lengyel VI.) na Slovensku tvorí ludanická skupina (3000 rokov p. n. l.)

Sídliská ludanickej skupiny z okolia Chtelnice poznáme napr. z Prašníka a Veľkých Kostolian.

V roku 1983 zistil Petr Novák zo Západoslovenského múzea v Trnave, že pri stavbe údolnej nádrže pod kopcom Pálenica bolo porušených niekoľko pravekých objektov. Vo výplni objektov sa zistili črepy z nádob – misiek, kamenná plochá sekerka a zlomok ďalšej sekerky, pazúriková čepeľ a obsidiánový úštep.

Autor výskumu datuje nálezy na záver lengyelskej kultúry, pravdepodobne do ludanickej skupiny.

Podobné sídliskové nálezy (črepy) sa zistili aj pri výkope privádzača vody pri kaplnke sv. Rócha. Pravdepodobne aj tieto nálezy sú súčasťou rozsiahlejšieho sídliska ludanickej skupiny v tejto polohe.

Črepy z mladšej doby kamennej – neolitu a eneolitu sa zistili aj v polohe Chrasť a Brnošiny.

Medzi nálezy pochádzajúce z územia obce patrí aj kamenný sekeromlat, zhotovený z amfibolitickej bridlice, rámcove datovaný do obdobia neskorej doby kamennej – eneolitu. Sekeromlat je uložený v zbierkovom fonde Balneologického múzea v Piešťanoch, kde sa dostal ako dar M. Schvarcza.

V literatúre sa z obce uvádzajú aj nálezy zo strednej doby bronzovej z obdobia stredodunajskej mohylovej kultúry rozšírenej na juhozápadnom Slovensku. Údajne sa jednalo o bronzový nožík, náramok, závesok a sekerku. Tieto predmety však pochádzajú zo Smoleníc z výskumu Ferdinanda Šándorfiho z roku 1896, ktorý ich daroval do súkromnej zbierky Pálfiovcov v chtelnickom kaštieli.

V archeologickej zbierke Jána Matulíka bolo uložených niekoľko nálezov rámcove datovaných do strednej až neskorej doby bronzovej (1500 – 700 rokov p. n. l.). Jedná sa o bronzový nožík, náramok, špirálu a tri strelky na šípy s tuľajkou, z toho jedna trojboká a štyri hlinené perly – prasleny. Bronzová trojboká šípka je častým nálezom na hradiskách (Smolenice – Molpír, Prašník – Tlstá hora) zo staršej doby železnej (700 – 500 rokov p. n. l.). Uvedené nálezy pochádzajú z údolia potoka výtoky smerom k obci Nižná.

Časovo a kultúrne bližšie nezaradené hradisko sa nachádza v polohe Veľká Čížová severozápadne od kostola sv. Jána Krstiteľa. Hradisko do odbornej literatúry v roku 1930 uviedol Štefan Janšák.

Povrch hradiska v tom čase tvorila horská lúka, dnes je povrch zarastený mladým lesom. Opevnenie hradiska tvoril val dlhý 175 m, ktorý bol pomerne nízky a len v časti smerom do svahu dosahoval výšku 3 metre. Na hradisku sa nekonal archeologický výskum a nepochádzajú z neho žiadne známe kultúrne nálezy. Môže sa jednať buď o praveké hradisko, alebo menší hrádok z obdobia stredoveku.

Slovanské osídlenie (9. – 10. st.) v obci dokladá nález kostrového hrobu, v ktorom ako milodar bola uložená keramická nádoba.

Zlomok železného čakana, ktorý sa našiel v chotári obce, je rámcove datovaný do 12. – 15. st.

Stredoveké osídlenie (12. – 16. st.) sa zistilo v polohe Dubník. V tejto súvislosti je zaujímavá aj poloha Stará Chtelnica, o ktorej možno predpokladať (podobne ako o polohe Čeklín), že sa jedná o stredovekú zaniknutú dedinu.

Názov Alsovitenche z roku 1392 a Kisvitencye z roku 1394 majú rovnaký význam. Možno ich preložiť ako Dolnú – resp. Nižnú Chtelnicu. Uvažovalo sa, že sa môže jednať o obec Nižná, o ktorej je prvá hodnoverná písomná správa z roku 1532. Je pravdepodobné, že sa jedná o zaniknutú stredovekú sídelnú jednotku, ktorá sa pravdepodobne nachádzala v okolí dnešného farského kostola Najsvätejšej Trojice pochádzajúceho z 18. st. Na jeho mieste sa v roku 1530 spomína kaplnka so starým patrocínioum sv. Juraja. V okolí kaplnky sa vo výkopoch počas plynofikácie obce zistili stopy po kostrových hroboch.

Stredoveké lokality v chotári Chtelnice postupne zanikli, alebo splynuli s rozširujúcim sa intravilánom obce, ktorá už začiatkom 13. st. tvorila významnejšiu sídliskovú jednotku.

Praveké nálezy z chotára Chtelnice sú dokladom intenzity osídlenia a dokladajú kontinuitu osídlenia až do historického obdobia – stredoveku.

 

J. Polakovič: Chtelnica 790, Obecný úrad Chtelnica, Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV Bratislave, 1998, str. 5 – 12, ISBN: 80-967962-5-9